Vrátiť sa na blog

Čínske idiómy 2: zvieracia inšpirácia

V mojom predošlom blogu o šperkoch čínskeho jazyka - idiómoch som zbežne spomenula tie, ktoré ma zaujali. Teraz sa pozrieme na idiómy, v ktorých sa vyskytujú ozajstné aj fantastické zvery rôzneho druhu.

Nádherným príkladom využitia fantastických zverov neobyčajného charakteru je „fénix – pierko – jednorožec – roh“凤毛麟角[fèng máo lín jiǎo]. Tieto slová opisujú niečo nesmierne unikátne, čo sa dá získať asi tak ľahko, ako práve spomenuté pierko fénixa. Jedna stránka o čínskom jazyku uvádza perfektný príklad, ktorý zrejme platí aj u nás: „Pôžičky bez garancie sú dnes vzácne ako pierko fénixa a roh jednorožca“. Tak sa môžete rovno rozbehnúť do starobylých lesov a skúsiť šťastie aspoň s tým pierkom. Alebo, nájsť mladého muža v tomto veku, ktorý vám po pár rande neoznámi, že vlastne nehľadá vzťah, je tiež momentálne vzácne ako roh jednorožca. Prečo? Pretože niektorí (a to bez urážky, samozrejme tam patria aj ženy) majú „srdce - opica – myseľ - kôň“ 心猿意马 [xīn yuán yì mǎ]. Sú rozbesnení, vrtošiví, ako také pojašené opice, s mysľou divokého koňa. U nás povedané, z divých vajec.

A tak som vďaka tejto zámerne zvolenej tematike trafila hneď dva vtáky jedným kameňom, a práve strieľam tretieho, pretože toto je čínska verzia nášho známeho „dve muchy jednou ranou“.一石二鸟 [yī shí èr niǎo], „jeden – kameň – dva – vtáky“.

Na záver by som chcela pridať idióm o žabe. Za ním sa skrýva nasledovný príbeh: V jednej studni si spokojne nažívala žabka. Jedného dňa stretla morskú korytnačku, ktorej sa začala chvastať o tom, ako krásne sa jej tam žije. „Keď som veselá, vyskočím von na okraj studne a keď sa unavím, zasa sa skryjem vo vnútri na dne studne. Občas si len tak lebedím vo vodičke a vystrčím len ústa a oči. Inokedy sa zasa roztopašne čľapkám v blate“, nadšene opisovala svoju idylku. „Korytnačka, prečo sa neprídeš pokochať tou krásou?“. Oslepená touto nádhernou predstavou, korytnačka sa nadšene vrhla k studni, ale len čo vložila jednu nohu dnu, tá sa jej zasekla, druhá sa jej tam ani nezmestila, a tak ju vyľakane vytiahla. Povedala žabe: „A videla si ty už niekedy oceán? Je veľký, mohutný, hlboký. Či na krajinu udrie kruté sucho, alebo obrovská záplava, ani jedno z nich nemá žiadny vplyv na mocný oceán! A preto, len v oceáne možno nájsť naozajstné šťastie!“. Keď počula žaba tieto krásne slová chvály, zostala ticho a bez slova ako obarená...Pochopila, že si len namýšľala, a celý život netušila, že existuje niečo oveľa krajšie, než jej malá studňa. A tak tento idióm označuje obmedzený pohľad na veci. Skladá sa zo slov „ studňa – dno- častica vyjadrujúca privlastnenie – žaba 井底之蛙 [jǐng dǐ zhī wā].


Tak nebuďme zaslepené žaby na dne studne, ani vrtkavé opičie srdcia, a už vôbec nie koňomyšlienkári!

Šperk čínskeho jazyka – idiómy

Obdivuhodnou súčasťou čínskeho jazyka sú idiómy. Ide o výrazy, ktoré sa dajú prirovnať frázam ako „hádzať hrach o stenu“ v našom jazyku. Pre nás znejú občas zastaralo, no človek si na ne zvykne a ľahko sa stanú jeho srdcovkou.

Čínština obsahuje nespočetné množstvo výrazov, ktoré sú založené na historickej udalosti, legende, prípadne verši v básni. Existujú nielen slovníky zamerané iba na idiómy, ale napríklad aj mobilné aplikácie, ktoré prostredníctvom animovaného videa opisujú príbeh a význam každého idiómu. Tie sú výborné pre deti, a tiež pre cudzincov učiacich sa čínštinu, ktorí by sa chceli svojím vyjadrovaním priblížiť rodeným Číňanom – hovoriť hlavne kvetnato a aj mierne romanticky, s istou nostalgiou v hlase za časmi dávno minulými. V súčasnosti sa idiómy používajú hlavne v písanej reči, čím vďaka nim pôsobí poeticky a vznešene, a takisto to dokazuje, že autor je sčítaný a vzdelaný, a dokáže patrične prispôsobiť svoj prejav danej chvíli. A ako musí v ich očiach stúpnuť cudzinec, keď prejaví tak hlboké vedomosti o ich jazykovej kultúre?

Existujú idiómy, ktoré pochádzajú z ľudových legiend a bájok. Niektoré bájky sú dôležitou súčasťou známych filozofických diel, napríklad taoistického filozofa majstra Zhuanga. Veľakrát sa bez znalostí o príbehu nedá domyslieť si význam danej frázy. Preto existujú špeciálne slovníky, kde ich je aj vyše dvadsaťpäťtisíc. Ak sa nejaký idióm vo vete vyskytne, po ňom často nasledujú ďalšie. Najlepšie v párnom počte pre to správne vyváženie, pre dokonalú harmóniu a súlad vo vete. Hoci väčšina z nich má štyri slabiky (a teda štyri znaky), sú aj menej i viac slabičné výnimky. Nielen bájky a legendy zrodili mnoho idiómov, ale ďalším zdrojom sú reálne historické udalosti zapísané v starých kronikách. A keďže Číňania, ako sa mi zdá, zbožňujú príbehy s poučením, z čoho sa lepšie poučiť než z chýb ich predkov, o ktorých sa traduje už stáročia? Idiómov o známych hrdinoch, vodcoch, ale i populárnych zloduchoch a zbabelcoch je ako maku. V iných idiómoch sú zasa skombinované synonymické alebo blízko spojené výrazy na zdôraznenie intenzity určitého pocitu alebo stavu. Napríklad existuje idióm, ktorý sa skladá zo znakov „východ- náhliť sa- západ- kráčať“ 东奔西走[dōng bēn xī zǒu]. Vo voľnom preklade to znamená unáhlene pobehovať sem a tam. Alebo „ohromiť- nebesá- pohnúť- zem“ 惊天动地[jīng tiān dòng dì]. Tu je jasné, že idióm opisuje niečo otriasajúce, prelomové.

Jedným z mojich novo obľúbených príbehov je o roľníkovi, ktorý si na poli zasadil mladé sadeničky. Cítil však veľkú nespokojnosť kvôli tomu, že rástli príliš pomaly. Preto jemne poťahal nahor každú sadenicu a odišiel. Keď sa neskôr vrátil,  čakalo ho len pole plné vyschnutých rastlín. V tomto idióme sú preto znaky „ťahať- sadenica- pomôcť- rásť“ 拔苗助长[bá miáo zhù zhǎng]. A poučenie z tohto príbehu? Človek nič nedosiahne tým, že sa snaží svojvoľne ovplyvniť alebo urýchliť prirodzený vývoj vecí.

Mám pocit, že veľa idiómov súvisí práve s podobnou myšlienkou – držať sa zlatej strednej cesty, nepreháňať, nemeniť násilím zákony prírody, nezachádzať vo svojom snažení o dosiahnutie cieľa do extrémov. Ďalším príkladom je príbeh o mužovi, ktorý si na trhu zamiloval nádherný pár topánok. Bohužiaľ, keď sa pokúsil topánku si vyskúšať, zistil, že noha sa mu do nej nezmestí. Tak si odrezal kúsok z oboch chodidiel, nasadil si nové topánky a odišiel. V tomto idióme nájdeme preto znaky „rezať- noha- prispôsobiť- topánka“ 削足适履[xuē zú shì lǚ]. Podľa mojej idiómovej appky spočíva poučenie v tom, že nemáme sa až príliš nerozumne snažiť prispôsobiť tým, že si uškodíme.

A do tretice je tu idióm „kresliť- had- pridať- nohy“ 画蛇添足[huà shé tiān zú]. Čo to tak môže znamenať? Podľa príbehu bol v istom štáte menom Chu bohatý aristokrat, ktorý za odmenu po rituáloch uctievania predkov odovzdal svojim sluhom džbán vína. Sluhovia sa dohodli, že o džbán budú súťažiť tak, že nakreslia hada. Kto hada dokreslí prvý, môže džbán vypiť. Jeden zo sluhov skončil veľmi rýchlo a keď zbadal, že ostatní stále kreslia, povedal si naradostene: „Aha, zatiaľ môžem hadovi dokresliť aj nohy“. Kým však nohy dokreslil, druhý sluha stihol hada dokončiť a povedal, „Kto to kedy videl, hada s nohami?“. Okamžite schmatol džbán a všetko víno vypil. Ak niekto kreslí hada s nohami, kazí vytúžený výsledok prílišným snažením a zbytočnými skutkami navyše.

Poznať tieto obdivuhodné frázy môže pomôcť nielen zblížiť sa s Číňanmi na opäť ďalšej úrovni, ale takisto sa priblížiť ich histórii, mentalite, ich životnej filozofii. A práve to je na učení sa týchto príbehov to najkrajšie. Preto nabudúce, keď niekto bude básniť o svojom cieli, napomeniem ho: „Hlavne nenaťahuj sadenice zo zeme, tým dosiahneš pravý opak, než by si chcel!“. Ak to bude Slovák, určite na mňa začudovane vypleští oči. Ale nie sú tieto idiómy „ohromujúce nebesá, otriasajúce zem“?

 

Zdroj obrázka: http://history.cultural-china.com/en/38History6928.html

Čínsky jazyk, cesta s veľkým prevýšením

Z pozície lektorky sa musím priznať, že vyučovať čínsky jazyk nie je práve najvýhodnejší biznis. Z pozície študentky tohto jazyka takisto vyhlasujem, že je to cesta hrboľatá s veľkým prevýšením. Pretože najmä v počiatočných fázach sa musíte pripraviť na momenty, kedy budete chcieť učebnicu plnú znakov vyšmariť z okna a nikdy viac ju už neotvoriť. 

Na začiatku prvého ročníka v jazykovej škole v Bratislave praskala trieda vo švíkoch. Bolo veľa tých, ktorých čínska kultúra a jazyk lákali natoľko, že sa odhodlali učiť sa tento jazyk. Keď som prvýkrát prišla, ostatní už mali za sebou dve lekcie, a ja som sledovala s otvorenými ústami, ako dokážu nielen rozumieť učiteľkinej otázke, ale dokonca odpovedať, že sa majú dobre! V ten deň som si povedala, že ja to asi nedám, pretože táto hatlanina určite vyžaduje vysokokapacitný mozog, čo asi nebude môj prípad. Po pár mesiacoch počet žiakov rapídne klesol, a po troch rokoch sme skončili v skupine traja. S počtom žiakov postupne klesala aj naša morálka,  a musím priznať, že ku koncu sme to už aj dosť flákali. Ale občas nezaškodí sadnúť si do čajovne,  počúvať o prvých zážitkoch našej lektorky v divokej Ríši stredu, a dať si od nových znakov prestávku.

 

Najmä pri skupinovom kurze treba s ostatnými držať krok, inak je veľmi únavné sám si dobiehať nepreštudované lekcie v učebnici. Iné je, ak niekto na kurz chodí skôr zo zaujímavosti či rekreačne, ale pre viditeľné výsledky a udržanie motivácie je najlepšie si robiť domáce úlohy a opakovať si novú slovnú zásobu. Ak má však niekto prácu, iné koníčky a aktivity a potrebuje flexibilitu, individuálna výučba je najlepší spôsob. 

Prečo sa však čínsky jazyk učí náročnejšie, než, povedzme, angličtina

Európske jazyky sú síce rozdelené do rôznych jazykových skupín, ale veľa z nich má značnú časť slovnej zásoby, ktorá má rovnaký základ. Infraštruktúra sa povie infrastructure, distribúcia je zasa distribution. Kein problem! Nie je ťažké tieto slová uhádnuť aj bez predošlých znalostí. V čínštine je to žiaľ úplne iná situácia. 

Čo sa týka výslovnosti, v čínštine sa používajú štyri tóny, s ktorými sa neradno zahrávať. Len slabika „ma“ v každej tónine znamená niečo iné. Stačí, že zle zaspievate a už ste si narobili trapas, pretože ste povedali „konope“  (vyslovíme so stúpajúcim tónom, ako v otázke. Fakt? Ma?) namiesto „mama“ (tu vyslovíme s vysokým rovným tónom). A keď už si zapamätáte výslovnosť nového slova, treba zobrať ešte pero a papier a naučiť sa správne načarbať znak k nemu prislúchajúci. 

Čínsky jazyk nemá abecedu ale sústavu slabík, a jeden znak je jedna slabika, ktorá má svoj typický význam, alebo, v tom horšom prípade, občas aj niekoľko významov. A preto aj slabika „ma“ , ktorá má rôzne významy s každým tónom, môže byť napísaná minimálne štyrmi znakmi. (Elektronický slovník mi ponúka vyše desať najčastejšie používaných odrôd čínskeho „ma“). 

a mā = matka

蔴 má = konope

马 mǎ = kôň

骂 mà = hrešiť 

Napriek zdanlivým odrádzajúcim prekážkam by som rada dodala, že ak človek k čínštine pristupuje s otvorenou mysľou a neláme si zbytočne hlavu nadmernými otázkami, prečo sa čo ako povie, učiť sa čínštinu je zábavné a obohacujúce. Gramatika je v porovnaní so slovenčinou oveľa jednoduchšia. Stačí zotrvať prvý mesiac, a čím dlhšie sa jazyku človek venuje, tým ľahšie sa mu napreduje a tým viac vidí isté súvislosti v tomto jazykovom systéme. Ak strácate motiváciu, pozrite si napríklad fotky prírodných krás alebo pamiatok z Číny. Chceli by ste to zažiť, nestratiť sa tam, chodievať tam v živote často? Ak áno, ešte si to rozmyslite s pálením tej učebnice v krbe! A nie, nehádžte ju ani von oknom.  :) 

Dnes  aj ja učím základy čínštiny, rada sa delím o zábavné zážitky zo života v Číne, a nabádam tých, ktorí majú záujem o túto kultúru, aby sa hecli, a určite to zvládnu.